Defamiliarizácia - ide o literárnu techniku, v ktorej sa autor snaží vytrhnúť čitateľa z bežného vnímania predmetov a javov a prinútiť ho pozrieť sa na ne z nového, nezvyčajného uhla pohľadu. Tento termín zaviedol literárny teoretik Viktor Shklovsky v roku 1917 a stal sa kľúčovým pojmom v ruskej formalistickej škole.

Hlavná myšlienka defamiliarizácie.

Defamiliarizácia má za cieľ urobiť obyčajné nezvyčajným, aby čitateľ videl niečo známe novým spôsobom. Často si ľudia kvôli zvyku prestávajú všímať vlastnosti predmetov alebo javov. Môžeme napríklad vnímať pohyb, zvuk alebo vzhľad okolitých predmetov automaticky, bez premýšľania o detailoch. Účelom defamiliarizácie je zničiť túto automatickosť vnímania a vrátiť im ostrosť vnímania a novosť.

Metódy defamiliarizácie.

Defamiliarizáciu je možné realizovať prostredníctvom rôznych literárnych prostriedkov:

  1. Nezvyčajný popis: Použitie neočakávanej slovnej zásoby alebo metafor, ktoré čitateľa prenesú za hranice bežných asociácií.
  2. Spomalenie rozprávania: Detailné popisovanie jednoduchých úkonov, udalostí alebo predmetov, s ktorými sa v bežnom živote nestretávame, aby sa čitateľ zamyslel nad procesom.
  3. perspektíva: Stvárnenie udalosti alebo predmetu prostredníctvom vnímania inej postavy alebo dokonca neživého predmetu, čo tiež prispieva k novému pohľadu na realitu.

10 spôsobov, ako použiť defamiliarizáciu v literatúre.

Defamiliarizácia je pre spisovateľov dôležitým nástrojom, ktorý im umožňuje diverzifikovať vnímanie reality a osviežiť známe obrazy. Tu je desať spôsobov, ako ho možno použiť v literatúre:

1. Nezvyčajný uhol pohľadu

Stvárnenie sveta očami netypickej postavy, zvieraťa či dokonca neživého predmetu. Čitateľ tak vidí známe veci z nového uhla.

  • Príklad: Opis sveta očami dieťaťa (ako Tolstoj) alebo zvieraťa.

2. Spomalenie rozprávania

Podrobný popis jednoduchých akcií alebo udalostí s malými detailmi. Pomáha vám to pozerať sa na každodenný život inak.

  • Príklad: Podrobný popis procesu prípravy jedla, kedy sa kladie dôraz na každý úkon a jeho jedinečnosť.

3. Nečakané metafory a prirovnania

Používanie nezvyčajných a nečakane živých metafor na opis známych vecí. Tým sa objekt odstráni z automatického vnímania.

  • Príklad: Porovnávanie dažďa nie s obyčajnými kvapkami vody, ale s „nitkami sĺz vsakujúcich sa do zeme“.

4. Zmena časovej perspektívy

Rozprávanie nemusí byť prezentované v lineárnej, konvenčnej časovej štruktúre. To vytvára efekt nového pohľadu na udalosť, ktorá sa už zdá byť známa.

  • Príklad: Začnite príbeh od konca a postupne odhaľujte, čo viedlo k tomuto výsledku.

5. Lingvistické experimenty

Vytváranie nových slov, deformovanie obyčajných, či používanie dialektov a archaizmov. To narúša obvyklé jazykové štruktúry.

  • Príklad: Zavedenie neexistujúcich slov alebo fráz, ako napríklad „medvedie dlane“ na označenie stromov s nadýchanými korunami.

6. Mimozemská alebo nezvyčajná kultúra

Predstavenie pre čitateľa neznámeho kultúrneho kontextu, v ktorom sa normy a zvyky zdajú zvláštne. Pomáha vidieť známe veci cez prizmu iného videnia sveta.

  • Príklad: Zobrazovanie ľudského života prostredníctvom zvykov fiktívnych ľudí s mimoriadnymi rituálmi.

7. Popisy v štýle „outsider“

Rozprávaný postavou, ktorá sa ocitne v neznámom prostredí a každodenné veci opisuje ako zvláštne a nezvyčajné.

  • Príklad: Cudzinec, ktorý po prvýkrát príde do veľkého mesta, podrobne opisuje triviálne veci, ktoré sa mu zdajú ako zázrak.

8. Opačné emócie

Použitie kontrastných emócií na opis udalosti alebo objektu. To vytvára u čitateľa efekt kognitívnej disonancie.

  • Príklad: Opísanie vojny cez prizmu radosti alebo opísanie dovolenky cez smútok a strach.

9. Antropomorfizmus

Dávať ľudské vlastnosti neživým predmetom alebo prírodným javom, čo vyvoláva v čitateľovi novú reakciu na známe predmety.

  • Príklad: Opis stromu ako bytosti s osobnosťou a vôľou.

10. Prelomenie zaužívaných dejových vzorcov

Zmena oproti štandardnej zápletke, nečakaný koniec, či porušenie žánrových očakávaní. To narúša čitateľské stereotypy a umožňuje vám vidieť príbeh v novom svetle.

  • Príklad: Očakávanie šťastného konca milostného príbehu, ktorý je náhle prerušený tragédiou alebo absurditou.

Použitie týchto techník pomáha k autorom vytvárať hlbšiu interakciu s textom, nútiť čitateľov venovať pozornosť detailom, premýšľať o podstate vecí a vidieť svet inak.

Živé príklady defamiliarizácie v literatúre.

Defamiliarizácia je jedným zo silných literárnych prostriedkov, ktoré používali mnohí klasickí a moderní autori na vytváranie jedinečných efektov vo svojich dielach. Tu je niekoľko pozoruhodných príkladov defamiliarizácie v literatúre:

1. Leo Tolstoy - "Kholstomer"

Jeden z najznámejších príkladov defamiliarizácie. V príbehu „Kholstomer“ Tolstoy opisuje svet očami koňa, ktorý vníma okolitú realitu úplne inak ako ľudia. Vďaka tomuto nezvyčajnému uhlu pohľadu čitateľ vidí známe veci, ako napríklad vlastníctvo majetku, zvonku a začína pochybovať o ich skutočnej podstate. Opis ľudských návykov očami zvieraťa spôsobuje, že sociálne normy hierarchie a majetku sa zdajú nezvyčajné až absurdné.

2. Nikolaj Gogol - "Nos".

Gogoľov príbeh „Nos“ využíva defamiliarizáciu cez absurditu a fantáziu. Hlavná postava, úradník Kovalev, má oddelený nos od tváre a začína viesť samostatný život. Takáto nezvyčajná udalosť narúša zaužívané hranice vnímania reality a vyvoláva v čitateľovi pocit absurdity. Tento príbeh spochybňuje nielen ľudskú individualitu a sociálne normy, ale pohráva sa aj s konceptom toho, čo považujeme za samozrejmosť.

3. Defamiliarizácia v literatúre.Viktor Shklovsky - "Ako vznikol Lev Tolstoj."

Sám Shklovsky vo svojich dielach aktívne využíval defamiliarizáciu. Vo svojich literárno-kritických esejach, ako napríklad Ako sa robí Lev Tolstoj, podrobne analyzuje, ako Tolstoj využíva defamiliarizáciu, aby čitateľ videl svet inak. Shklovsky skúma Tolstého techniky, ako sú nezvyčajné opisy a využitie pohľadu niekoho iného.

4. Franz Kafka - "Metamorfóza".

Román Franza Kafku Metamorfóza je ďalším klasickým príkladom defamiliarizácie. protagonista Gregor Samsa sa zrazu zmení na obrovský hmyz. Táto transformácia vyvoláva otázky o povahe ľudskej podstaty, vnímania a identity. Opisom vnímania sveta očami bytosti, ktorá už nie je človekom, Kafka núti čitateľa prehodnotiť pojmy normálnosť a ľudskosť.

5. Marcel Proust - Hľadanie strateného času.

Proust používa defamiliarizáciu prostredníctvom ponorenia sa do myslí postáv a detailov o spomienkach a emóciách. Napríklad slávna scéna Madeleine, kde chuť koláčika spustí v hrdinovi záplavu spomienok, je podaná tak, že jednoduchý moment naberie obrovskú emocionálnu a sémantickú hĺbku. To vytvára pocit zvláštnosti v každodenných veciach, s ktorými sa každý stretol, ale hlboko sa nad nimi nezamýšľal.

6. Defamiliarizácia v literatúre. Vladimir Nabokov - "Lolita".

V Lolite Nabokov využíva defamiliarizáciu prostredníctvom špecifického rozprávačského štýlu, čím núti čitateľa vidieť svet očami hlavného hrdinu Humberta Humberta, pedofila. Jeho sofistikovaný a poetický jazyk vyvoláva v čitateľovi zmiešané pocity – morálne odsúdenie hrdinu, no zároveň obdiv k jeho literárnemu talentu. Nabokov tak vytvára dualitu vnímania, kde je bežná situácia vnímaná ako nezvyčajná prostredníctvom štýlu a subjektivity rozprávača.

7. James Joyce – Ulysses.

Joyceov román je plný defamiliarizácie prostredníctvom experimentálnej formy rozprávania a interného monológy postavy. Opisovaním udalostí jedného dňa Joyce ničí tradičné literárne formy a núti čitateľa vidieť a uvedomovať si nielen vonkajšie udalosti, ale aj zložité asociačné a emocionálne procesy prebiehajúce v mysliach postáv. Mení obyčajné udalosti na niečo nové a nezvyčajné.

8. Defamiliarizácia v literatúre.Julio Cortazar - "Poskok"

Cortázar využíva defamiliarizáciu prostredníctvom nelineárnej konštrukcie textu a meniacich sa uhlov pohľadu. Vo filme Hopscotch narúša tradičné dejové štruktúry tým, že žiada čitateľa, aby sledoval príbeh v rôznych sekvenciách, čo mení vnímanie príbehu. Bežné veci, ako sú vzťahy medzi postavami či bežné udalosti, zrazu naberajú vrstvy a nejednoznačnosť.

9. Haruki Murakami - Nórske drevo.

Murakami využíva defamiliarizáciu prostredníctvom kombinácie reality a surrealizmu. Hoci sa akcia odohráva v skutočnom svete, momenty vnútorného boja a emocionálnych stavov postáv sú opísané tak, že pôsobia odcudzene a zvláštne. To v čitateľovi vytvára pocit neustáleho sa posúvajúceho vnímania, kde sa stierajú hranice medzi realitou a ilúziou.

Často kladené otázky. Defamiliarizácia v literatúre.

Čo je to defamiliarizácia?

Defamiliarizácia je literárna technika, ktorá zahŕňa zobrazenie predmetu alebo javu vo svetle, ktoré je pre čitateľa neznáme, čo pomáha pozrieť sa naň novým spôsobom. Autor zámerne komplikuje vnímanie každodennosti, aby umocnil emocionálny a intelektuálny vplyv na čitateľa.

Aké sú účely defamiliarizácie?

Hlavným cieľom defamiliarizácie je narušenie automatiky vnímania. Známe veci si často nevšímame alebo nevenujeme pozornosť. Defamiliarizácia umožňuje čitateľovi vidieť svet, akoby prvýkrát, zažívajúc nové emocionálne a intelektuálne nuansy.

Ako sa defamiliarizácia prejavuje v literatúre?

Defamiliarizácia sa môže prejaviť prostredníctvom nezvyčajných metafor, zložitých syntaktických štruktúr, špecifických výberov slov alebo neštandardných opisov, vďaka ktorým sa známe veci zdajú neznáme. Napríklad opísať každodenný predmet, ako keby bol úplne cudzí a neznámy.

Aké príklady defamiliarizácie možno nájsť v literatúre?

Za klasický príklad defamiliarizácie možno považovať prácu Leva Tolstého „Kholstomer“, kde je život opísaný z pohľadu koňa, čo vám umožňuje prehodnotiť ľudské vzťahy a správanie. Táto technika je použitá aj v dielach Franza Kafku, napríklad v príbehu „Metamorphosis“.

Ako sa defamiliarizácia líši od iných literárnych prostriedkov?

Na rozdiel od metafory alebo alegórie nie je defamiliarizácia zameraná ani tak na vytvorenie nového významu, ako skôr na zničenie obvyklého vnímania, čo núti čitateľa prehodnotiť jav alebo objekt.

Ktorí autori používajú techniku ​​defamiliarizácie?

Okrem Leva Tolstého a Franza Kafku túto techniku ​​aktívne používali aj modernisti a avantgardní umelci začiatku 20. storočia. Napríklad Shklovsky zaznamenal svoju prítomnosť v dielach Gogola a Dostojevského.

Používa sa defamiliarizácia iba v literatúre?

Nie, defamiliarizácia sa široko používa v iných formách umenia, ako je kino, divadlo a maľba. Napríklad v divadle techniku ​​defamiliarizácie aktívne rozvíjal Bertolt Brecht, ktorý sa snažil zabezpečiť, aby si divák uvedomil, že sleduje inscenáciu, a nie je ponorený do ilúzie reality.

Ako súvisí defamiliarizácia s formalizmom?

Defamiliarizácia je jedným z ústredných pojmov ruského formalizmu. Shklovsky a ďalší formalisti verili, že literatúra by nemala byť spôsobom sprostredkovania reality, ale spôsobom, ako narušiť automatické vnímanie sveta.

Typografia ABC