Distribučné rokovania. Čo sú distribučné rokovania?

Distribučné vyjednávania (alebo distribučné rokovania) sú typom vyjednávania, v ktorom sa strany snažia zdieľať určité zdroje, aktíva alebo hodnoty. Hlavným cieľom takýchto rokovaní je dosiahnuť maximálny úžitok a alokovať zdroje tak, aby boli uspokojené záujmy každej strany.

Charakteristiky distributívnych rokovaní zahŕňajú:

1. Súťaž o zdroje: Strany vstupujú do rokovaní s cieľom získať väčší podiel dostupných zdrojov, či už ide o peniaze, čas, územie alebo iné aktíva.
2. Nulové množstvo: Na distribučné rokovania sa často pozerá ako na „nulový súčet“, čo znamená, že čo jedna strana získa, druhá stratí a naopak. Zdroje sú rozdelené a celkové náklady zostávajú nezmenené.
3. Ťažké pozície: Strany majú tendenciu zastávať postoje tvrdej línie a rokovania sa niekedy môžu stať protichodnejšími, pretože každá strana sa snaží maximalizovať svoj vlastný prospech.
4. Taktika vyjednávania: Vyjednávacia taktika sa často používa na získanie najlepších podmienok pre strany. To môže zahŕňať ústupky, kompromisy a iné stratégie zamerané na získanie výhodných podmienok.

Príkladom distribučného vyjednávania by bola situácia, keď dve spoločnosti vyjednávajú cenu predaj produktov alebo služby. Každá strana sa snaží získať čo najvyššiu cenu (alebo maximálny zisk) a zároveň uspokojiť minimálne požiadavky druhej strany.

Čo sú distribučné rokovania?

V obchodnom svete existuje niekoľko situácií, kedy sa od partnerov vyžaduje, aby zdieľali zdroje, o ktoré sa delia zdieľané predtým alebo ktoré zarobili v podnikaní. Cieľom každej strany je získať maximálny podiel. Medzi účastníkmi distribučných tendrov tak vznikajú konflikty. Z tohto dôvodu sa vyjednávania o distribúcii nazývajú aj „vyjednávanie pre obe strany“, „požiadavky na hodnotu“ alebo „vyjednávanie s nulovým súčtom“.

Potreba distribučnej ponuky vzniká, keď je zdroj v pevnom množstve a nie je možné ho rozšíriť. Distribučné vyjednávanie je ako delenie koláča alebo krájanie koláča. S uhly pohľadu distribútorské ponuky sa primárne používajú na riešenie problémov, ako sú cena a peniaze. Počas procesu vyjednávania majú obe strany v úmysle presvedčiť druhú stranu, aby si vybrala cestu, ktorá je pre nich výhodná.

Ako vymyslieť skvelé meno vašej spoločnosti

Každá strana zapojená do transakcie sa teda snaží zistiť rezervačné body ostatných, aby mohli predložiť obchod, ktorý je najbližšie k rezervačnému bodu druhej strany. Zabezpečujú teda aj to, aby sa príliš nevzdialili od rezervačného bodu nepriateľa. Proces pridelenia obchodu sa končí tým, že jedna strana akceptuje stratu a druhá strana získa výhodu z obchodu.

Význam obchodných rokovaní. Distribučné rokovania

V obchodnom svete často dochádza k alianciám a disociáciám. V oboch scenároch má každý partner v úmysle získať z transakcie maximálny úžitok. Keď ľudia uzatvárajú partnerstvá, sú plní nádeje a plánujú zo zväzku vyťažiť maximum. Keď však dôjde k nejednotnosti, veci idú zle a každá strana sa stará o to, aby neutrpela straty. Nie všetky strany to však dokážu dávať prospecha strata jedného je nevyhnutná.

V obchodnom svete majú distribučné rokovania veľký význam. Niektoré problémy nie je možné vyriešiť bez využitia distribučných tendrov. Jedným z nich je alokácia zdrojov. Prostredníctvom obchodných rokovaní prebiehajú rokovania medzi zúčastnenými stranami. Každá strana zapojená do distribučného procesu sa snaží spoznať očakávania ostatných strán a na základe týchto informácií sa snaží vyjednávať. Prostredníctvom distribučných rokovaní, aj keď nemôžu rozdeliť zdroje rovnomerne. Môžu sa však postarať o to, aby každý dostal to, čo najviac chce. Týmto spôsobom, aj keď strana získa menší podiel z distribučného procesu, bude s distribúciou spokojná, pretože dostane to, čo chce.

Nevýhody.

Nevýhody distribučného vyjednávania Napriek tomu, že distribučné vyjednávanie sa v podnikateľskej sfére používa už dlho, stále nie je bez nevýhod. Nižšie je uvedených niekoľko nevýhod priraďovania alokácií, ktoré z neho robia zlú voľbu na účely prideľovania.

1. 1. Distribučné vyjednávanie nie je potrebné. Základné princíp vyjednávania o rozdelení príjmu je, že vždy bude situácia, keď prehráte. Ak jedna strana vyhrá, druhá strana musí prehrať. Pri distribúcii sa predpokladá, že neexistuje príležitosť na zvýšenie koláča. Avšak nie je. Ak partneri chcú, môžu koláč rozšíriť. Môžu zabezpečiť, aby všetky strany zapojené do distribučného procesu dostali rovnaký podiel. Metódu distribučného vyjednávania možno nahradiť integratívnym vyjednávaním. Takže konflikty možno zdieľať prostredníctvom spolupráce. Distribučné rokovania
   2. Ďalšou nevýhodou obchodných rokovaní je, že môžu povzbudiť strany, aby konali deštruktívne. Vzťah medzi stranami trpí, pretože obe strany sa príliš zameriavajú na svoje rozdiely, než aby sa snažili dosiahnuť vzájomné riešenia.

Výhody distribučného obchodovania

Distribučné vyjednávanie je výhodné iba v situáciách, keď výhody nezdieľajú všetci. Použitím distribučného vyjednávania si každá strana môže byť istá, že z rokovaní získa maximálny úžitok.

Príklad distribučného vyjednávania.

1. 1. • Prvým príkladom distribučného vyjednávania je, keď sa človek pokúša kúpiť auto. Na tejto transakcii sú zapojené dve strany: predávajúci a kupujúci. Obe strany majú v úmysle získať z transakcie maximálny úžitok.

Predajca chce auto predať za čo najvyššiu cenu a kupujúci chce zaplatiť čo najmenej. Vhodným príkladom distribučného vyjednávania sú rokovania, ktoré prebiehajú medzi oboma stranami. Pretože je menej pravdepodobné, že obe strany budú v budúcnosti medzi sebou obchodovať. Preto by ste sa nemali báť zničenia vášho vzťahu.

Distribučné rokovania

Obe strany preto rokujú, aby získali najlepšiu ponuku. Nakoniec jedna strana získa lepšiu stranu dohody. Buď predajca predá auto za dobrú cenu, alebo sa kupujúcemu podarí získať výhodnejšiu ponuku.

1. 1. • Koncept distributívnych rokovaní sa často uplatňuje aj pri predaji nehnuteľností. Transakcia prebieha medzi kupujúcim nehnuteľnosti a realitným maklérom. Realitný maklér určuje cenu nehnuteľnosti na základe rôznych charakteristík, ako je lokalita nehnuteľnosti a jej trhová hodnota.

V tomto prípade má maklér v úmysle predať nehnuteľnosť za čo najvyššiu cenu. V tomto prípade sa kupujúci snaží získať za nehnuteľnosť čo najnižšiu cenu. V tomto scenári nebude integračné vyjednávanie fungovať, pretože sa nedá nič urobiť, aby sa zabezpečilo, že obe strany budú mať obojstranne výhodnú situáciu. Na vyrovnanie transakcie medzi oboma stranami sa teda uplatňuje koncept distributívneho vyjednávania. V konečnom dôsledku bude z dohody profitovať jedna strana, zatiaľ čo druhá bude čeliť stratám.
Pri nákupe takýchto výrobkov je užitočné vyjednávanie o distribúcii aktíva, ako autá, autá, nehnuteľnosti. Cena takéhoto majetku je obchodovateľná a strana, ktorá vie vyjednávať, dostane výhodnejšiu ponuku.

Výkon

Distributívne vyjednávanie je proces vyjednávania, ktorý prebieha medzi stranami zapojenými do procesu zdieľania zdrojov. Prostredníctvom distributívnych rokovaní sa každá strana snaží získať z rokovaní maximálny úžitok. Integratívne vyjednávanie je však lepšou voľbou ako distribučné vyjednávanie ako pri integratívnom vyjednávaní; strany sa usilujú zabezpečiť, aby z distribúcie mali všetci rovnaké výhody.

 АЗБУКА

Konflikty – ako ich zvládať a kroky na ich riešenie?